Stalo sa dnes dobrým mravom, vsunúť pred každé naše tvrdenie o niečom, čo je pre nás celkom banálne a zjavné, magické slovíčko „verím“, prípadne „myslím si“. Povedať slová „ja viem“ sa dnes všeobecne považuje za mimoriadnu trúfalosť. Ospravedlniteľná je snáď len za podmienky, že sa zmieňujeme o „objektívnych vedeckých faktoch“. Naša spoločnosť vôbec neberie do úvahy […]
[ Prvá kapitola z Príručky nekritického myslenia: Prečo ja mám pravdu a ty nie ] Niečo sa s touto spoločnosťou udialo. Možno, že ju napadol akýsi nebezpečný nervový vírus. No možno, že sa v nej nezmenilo vôbec nič a celé to v nej bolo prítomné odjakživa. Azda som to len nevnímal, kým som ešte podobne, ako väčšina vzdelaných ľudí, […]
[ Výňatok z knihy Príručka nekritického myslenia: Prečo ja mám pravdu a ty nie ] Jeden z klasických argumentov, používaných proti ľuďom, ktorí myslia „nekriticky“, znie nasledovne: „Ľudia, ktorým chýba kritické myslenie alebo špecializované vzdelanie v príslušnom odbore, často inklinujú k jednoduchým riešeniam. Nakoľko im chýba komplexná znalosť všetkých relevantných faktov, preceňujú význam prvoplánových jednoduchých […]
[Výňatok z knihy Príručka nekritického myslenia: Prečo ja mám pravdu a ty nie ] Keď kritizujem filozofiu materializmu, väčšina ľudí, ktorí si stihli osvojiť takzvaný „vedecký obraz sveta“ (čo je len jej iné pomenovanie), sa veľmi skoro začne odpájať. Domnieva sa, že materializmus nemožno kritizovať z iných než náboženských dôvodov. Nesú si v mysliach utkvelú predstavu o ľuďoch, […]
[Výňatok z knihy Príručka nekritického myslenia: Prečo ja mám pravdu a ty nie ] Pamätám si, ako mi raz jeden známy povedal, že pokiaľ verím v Boha, musím myslieť iracionálne. Že je to skrátka objektívne tak. Nikto, kto verí v Boha, totiž nemôže uvažovať racionálne. Keď som sa mu snažil oponovať, že spôsob, akým o svete zmýšľam, sa […]
David Bohm bol jedným z tých nedocenených mysliteľov 20. storočia. Hoci sa prioritne preslávil ako fyzik takzvanou kauzálnou interpretáciou kvantovej fyziky, známou svojou metaforou vesmíru ako hologramu, v tomto článku si posvietime na jeho filozofické úvahy. Bohm bol totiž nielen inšpiratívnym fyzikom, ale tiež mimoriadne podnetným filozofom. Jadro jeho filozofických úvah sa točilo okolo jeho konceptu takzvaných […]
V roku 1967 po svojom 15-ročnom historickom výskume publikoval Thomas Kuhn slávne dielo Štruktúra vedeckých revolúcií. Bola to nenápadná knižka, určená prevažne intelektuálom a písaná vecným a skromným jazykom, vzbudzujúcim zdanie, že z nej nič zásadnejšie nevyplýva. No vyplývalo. Skutočnosť je taká, že ten, kto naozaj pochopil Kuhnovu prácu, už viac vzhľadom na dnešné štandardy nemôže byť tak […]